?

Log in

Previous 10

Nov. 30th, 2008

my blog

Táto stránka už rok nefunguje!!!!

May. 16th, 2008

Raindrops Keep Falling on My Head...









Spomienky na maturity...

"Nikto nie je ostrovom samým pre seba:
každý je kúskom pevniny, kúskom súše;
a ak more odmyje hrudu,
Európa sa zmenší,
akoby sa stratil výbežok zeme,
alebo sídlo tvojich priateľov či tvoje vlastné;
smrť každého človeka zmenší mňa,
lebo ja som súčasťou človečenstva,
a preto sa nikdy nepýtaj,
komu zvonia do hrobu;
zvonia tebe....."
John Donne, anglický básnik
úvodný citát z knihy Ernesta Hemingway " Komu zvonia do hrobu"

May. 11th, 2008

Turkya 3


hudobníci

aj také sa stáva...





vstup len naboso, so šatkou na hlave












   aj takto vyzerá Turecko

May. 10th, 2008

Turkya 2


Všetci sme k niečomu a niekomu priviazaní...

zaujímavá stavba, až na tú klímu

štipľvééé...

v parku

prvky Egyptu

jeden pomaranč sa zaľúbil raz...

tu museli byť iné koncerty...

sliák, slimák, vystrč rôžky, dám ti ópium na parôžy...

niekto  bol bohatý... kedysi dávno

šplouchy šplouchy, štika žere mouchy, žblunky žblunky a kapr meruňky...
aj keď v mori asi ťažko

kreslím ti ružu na kúsok... piesku

každý deň raz končí...

Turkya 1


Izmir z okna hotela

hmmm... palmy

prístav

Vytiahli ma z mora... morská panna síce nie som, ale chcem žiť

pohodička pohodáááááá

Madame Butterflies...

Raz veľkí vodcovia s...ú na nás, raz my na nich

Zajačiky veštia budúcnosť... z papierikov

trhovisko jak sviňa.. a tá elektroinštalácia...

balóniky... strieľame?

medúzy ... krásne, nebezpečné a je ich tam straaaasne veľa


penkééé

School impressions 2











Apr. 16th, 2008

School impressions













Apr. 14th, 2008

Powiatowe spotkania chórów

rehearsal



last make-ups



concert - choir Staccato





Boca Chica...




Apr. 6th, 2008

Šuňava vážne-nevážne

Viem jedno hniezdo, rád ho mám.
Hreje ma dňom i nocou,
vystlané mäkkou vravou mám
a mozoľami otcov.

Môj dobrý Bože,zhliadni naň.
Stráž nám ho neustále.
A aspoň Ty ho, Veľký, chráň,
keď si ho stvoril malé.

 

Slová Milana Rúfusa ho vystihujú úplne... Miesto, kde som sa narodila, miesto, ktoré napriek tomu, že ma život zavial do rôznych kútov sveta, bude navždy mojim hniezdom, do ktorého sa môžem vrátiť. Cesta k nemu nie je jednoduchá. (Treba sa trepať autobusmi, vlakmi, prestupovať, čakať na tej trápnej studenej svitskej stanici a piť hnusnú kávu v zafajčenom bare). Je dobre skryté. Volá sa Šuňava a leží pod Tatrami, asi 20 km od Popradu, v malebnom údolí plnom lesov, polí a ticha. Moja rodná dedina nie je veľká (keby to na obecnom úrade nepreháňali a nenazývali aj tri domy pri sebe ulicou, tak by nám na spočítanie ulíc vystačili prsty dvoch rúk. Ale pretože to preháňajú, tak máme dokonca dva parky, z toho jeden je veľký asi ako výbeh pre dve kravy a štyri husi dokopy)Šuňava je trochu netypická dedinka, pretože vznikla spojení dvoch dedín – Vyšnej a Nižnej Šuňavy (Haďoše a Kuriatiba – indiánske názvy znepriatelených kmeňov). Tento historický fakt zdôvodňuje, prečo je tu takmer všetko zdupľované. Dva kostoly, dva cintoríny (vlastne tri, ale starý sa neráta), dve požiarne zbrojnice, dve krčmy. Menej dôležité inštitúcie ako škola a zdravotné stredisko stačia raz. Aj keď to zdravotné stredisko je len také provizórne... však načo viac. Hlavne že je krčma. Na hlavnej ulici každého návštevníka zaujmú tradičné staré domčeky, niektoré pochádzajúce ešte zo začiatku 20. storočia. Ľudia sa čoraz viac zaujímajú o ľudové pamiatky a tradičný  život v minulosti, takže by určite s radosťou poobdivovali nádherné vyrezávané reliéfy a maľované ozdoby na týchto domčekoch, ale obyvatelia Šuňavy na nich nevidia nič nezvyčajné a tak nemajú problém radšej staré opustené  domčeky zbúrať (pri kostole), alebo premaľovať takými čudesnými farbami, že by sa ani Picasso nehanbil (ten krikľavo modrý neďaleko dolnej zastávky). Predstavitelia obce v týchto domčekoch tiež nevidia žiaden potenciál a tak sa nehrnú do ich záchrany. Keby takéto domčeky stáli v Nemecku alebo Rakúsku, tak by sa ľudia dobrovoľne snažili ich zachrániť aj pre budúce generácie. Ale na to prídeme až keď zbúrame posledný. Šuňava nemá jednoliaty charakteristický kolorit, čo sa týka stavby domov. Miešajú sa tu najrozličnejšie tvary, veľkosti a farby domov, dokonca sa nedá povedať ani žeby boli rovnako poukladané, stáva sa, že napríklad na hlavnej ulici idú všetky domy pekne rovno a potom si niekto zmyslí a postaví veľký hebedný dom naprieč (neďaleko starej mamy). Alebo jeden dopredu, druhý dozadu. Ďalší typickým znakom môjho rodiska sú domy, domčeky, domčúliky, kôlne, kôlničky a kôlničočky ponaliepané na prvý a hlavný dom, takže akýkoľvek pekný dom človek postaví, keď tam nastieba X drevených chatrčí, aj tak to vyzerá ako u cigánov. A skoro som zabudla... kolorit našej dediny dofarbujú práve cigáni. Ich chatrče na Družstevnej ulici (aký krásne komunistický názov) nádherne spestrujú celé prostredie (hlavne farebne, lebo sú na nich asi všetky farby na svete, nik už nevie povedať, ktorá je pôvodná a ktorá posledná). Našťastie ich obyvatelia žijú vo svojom vlastnom svete a neokrádajú (okrem urbáru) nikoho (niektoré iné obce také šťastie nemajú a cigáni im vyhrabávajú zemiaky už v máji) . Ak by sme pokračovali dole touto ulicou, mohli by sme nájsť nádherný tichý kútik prírody....mohli... keby tam niekto „múdry“ z obecného zastupiteľstva aj napriek protestom občanov nedovolil postaviť pílu, ktorá teraz bez prestania skúša uši a nervy obyvateľov, nespomínajúc fakt, že okrem toho, že je hlučná, úspešne zasviňuje cesty pri prevoze dreva. A o tých lysejúcich lesoch ani nehovorím... a také to bolo pekné miesto... teraz máme h..... hovädsky blízko pílu ( a drevo z nej je drahé, takže kradnúť sa chodí tak či tak). Neďaleko píly leží pôvodne pekný a čistý rybník, ktorý by mohol byť príjemným osviežením teplých a nudných letných dní pre deti aj dospelých (keďže až toľko možností zábavy obec deťom neposkytuje – ak nerátame krčmu, bar, futbalové  ihrisko a zatiaľ nefunkčné tenisové kurty- na ktoré aj tak asi nikto nemá rakety, lebo sú drahé). Tento rybník však upadol do zabudnutia a tak sa deti môžu kúpať akurát tak doma vo vani (alebo v sudoch na záhrade). Česť jeho pamiatke... a také to mohlo byť pekné, keby pár ľudí, čo sú za to platení rozmýšľalo, ako zveľadiť obec a nie vlastné vrecká. Čo je pozitívne, aspoň urobili ten park pred kultúrnym domom... Decká sa majú kde hrať, aj keď na tieň chrániaci ich pred úpalom budú čakať minimálne do dôchodku, lebo staré stromy sa dali vyrúbať a mladé... no predsa len sú to stromy a pár desiatok rokov im to potrvá, kým vyrastú takže sa môže stať, že spolu s nimi vyrastie aj generácia miene „pripečených“ ľudí... Okrem parku a školy, ktoré sú spoločné, dve časti dediny spája aj jedna osoba starostu (ale toho v podstate zaujíma len časť dediny, na zvyšok má amnéziu, Hŕbky to je už ďaleko za hranicami jeho vedomia) .....

Šuňava je malebná dedinka... svojrázna... to treba zažiť... príďte a ponáhľajte sa, ak chcete ešte stihnúť tie domčeky....

 

Previous 10